Je známe, že detský vývin je oveľa komplexnejší, než len fyzický rast. Deti rastú, vyvíjajú sa a učia sa od narodenia a v priebehu celého života. Môžeme to pozorovať na tom, ako deti interagujú so svojím prostredím, ako sa hrajú, učia, hovoria, ako sa pohybujú a správajú. Inými slovami, rozvoj dieťaťa pozorujeme podľa toho, kedy dosahuje určité vývinové míľniky.
Vývinovým míľnikom môže byť napríklad prvý úsmev, pretáčanie sa, postavenie sa, mávanie „pá-pá“, prvé kroky, prvé slovo a pod. Každé dieťa je jedinečné a dosahuje vývinové míľniky rôznym tempom – niektoré skôr, iné neskôr než je všeobecný trend. Ak je teda dieťa v osvojovaní nejakej zručnosti pomalšie, neznamená to hneď vývinové oneskorenie.
Ak však dieťa má diagnostikované vývinové oneskorenie, znamená to, že jeho vývin je kontinuálne oneskorovaný v nejakej zručnosti očakávanej pre daný vek. Vývinové oneskorenie je pritom vnímané ako dočasná diagnóza, ktorá sa využíva približne do 3. roku života dieťaťa. Väčšina vývinových oneskorení sa upraví časom spontánne. Veľmi užitočná je však skorá diagnostika, ktorá pomôže dieťaťu rýchlejšie sa dostať k primeranej odbornej intervencii. To následne pomáha aj iným odborníkom, aby vedeli čo dieťa potrebuje, a vďaka tomu dieťa môže rýchlejšie „dobehnúť“ rovesníkov a dosiahnuť tak svoj plný potenciál.
Typy vývinových oneskorení
Vývinové oneskorenia rozlišujeme podľa oblastí vývinu, ktoré postihujú:
· Kognitívne zručnosti – zahrňujú myslenie, učenie, preskúmavanie okolitého sveta a porozumenie informáciám. Dieťa s oneskorením v tejto oblasti môže mať ťažkosti s nasledovaním inštrukcií alebo riešením problémov (primeraných pre daný vek).
· Sociálne a emocionálne zručnosti – sem patria zručnosti ako vychádzanie s inými, vyjadrovanie a zvládanie emócií a schopnosť komunikovať svoje potreby. Oneskorenie v tejto oblasti sa prejavuje s ťažkosťami v porozumení spoločenským situáciám či napríkladťažkosťami pri zmenách v rutine.
· Rečové a jazykové zručnosti – predstavujú porozumenie a používanie reči. Pri oneskorení v tejto oblasti sa vyskytujú ťažkosti s hovorením a porozumenímhovoreného slova, ako aj spájaním slov do viet.
· Zručnosti v jemnej a hrubej motorike – zahŕňajú schopnosť koordinovať malé svaly (jemná motorika) a veľké svaly (hrubá motorika). Oneskorenie v týchto oblastiach sa prejavuje napríklad problémami s pretáčaním sa, sedením, chodením, ťažkosťami s držaním objektu v rukách, ťažkosťami s kreslením alebo písaním.
· Adaptívne zručnosti – sem patria samoobslužné činnosti. Oneskorenie v tejto oblasti sa prejavuje ťažkosťami s jedením, pitím, obliekaním sa a pod.
Vývinové oneskorenie môže byť disproporčné, reps. izolované, čo znamená, že postihuje iba jednu oblasť vývinu. Ak sa výrazné oneskorenie týka dvoch a viacerých oblastí, ide o proporčné, alebo tiež všeobecné vývinové oneskorenie.
Z hľadiska príčiny rozdeľujeme vývinové oneskorenie na:
· Fyziologické – spôsobuje ho nerovnomerné dozrievanie jednotlivých častí mozgu, pričom platí, že ide o oneskorenie vývinu v rámci širšej normy. Často sa to vyskytuje napr. u predčasne narodených detí, detí s nízkou pôrodnou hmotnosťou, s nižším svalovým tonusom a pod. Ak nie sú prítomné známky organického poškodenia mozgu, prognóza býva priaznivá.
· Patologické – v tomto prípade je prítomné funkčné poškodenie mozgu, ktoré spôsobuje, že vývin centrálnej nervovej sústavy sa spomalí, prípadne až zastaví. Príčinou bývajú genetické poruchy, vážne pôrodné komplikácie, fetálny alkoholový syndróm a pod. V týchto prípadoch je ťažšie vysloviť prognózu. Pri miernejších poškodeniach možno očakávať, že sa dieťa pri včasnej intervencii, terapii a rehabilitácii priblíži k svojim rovesníkom. Vážnejšie poškodenia zasa môžu vyústiť napr. do mentálneho postihnutia či detskej mozgovej obrny.
Príčiny vývinového oneskorenia
Oneskorenie vo vývine môže mať rôzne príčiny, najčastejšie ide o genetické poruchy a rizikové faktory počas tehotenstva (napr. vystavenie drogám, alkoholu…), komplikácie pri pôrode (napr. predčasný pôrod, nízka pôrodná váha, nedostatok kyslíka pri pôrode ai.), po narodení (napr. infekcie, traumy ai) a napokon faktory prostredia (napr. nedostatočná výživa či stimulácia). Keďže nie vždy je zrejmé, prečo vývinové oneskorenie nastane, nemožno ani zaručiť úplnú prevenciu.
Zistenie, že dieťa má oneskorenie vo vývine, je pre rodiča znepokojujúce. V zásade platí, že čím skôr sa dieťaťu dostane primeranej pomoci, tým vyššia je šanca na predísť, alebo minimalizovať dlhodobé následky.
Vývinový skríning
Pediatri používajú vývinový skríning na zisťovanie, či sa dieťa učí tým zručnostiam, ktoré sú typické pre daný vek. Často poskytujú dotazníky, ktoré rodičia vyplnia. Môžu sa tiež pýtať doplňujúce otázky a pozorovať, ako sa dieťa hýbe, hovorí, hrá sa. Cieľom tohto skríningu je zistiť, ako dieťa napreduje a či nepotrebuje podrobnejšie vyšetrenie u lekára – špecialistu, prípadne nastaviť liečbu.
Čo môžeme urobiť pre svoje dieťa s vývinovým oneskorením?
Ak máte podozrenie, že sa Vaše dieťa vývinovo oneskoruje, informujte svojho pediatra. S posúdením vývinu u dieťaťa Vám radi pomôžeme aj u nás v ambulancii – stačí sa objednať.
Popri odbornej pomoci je tiež viacero spôsobov, akými my rodičia môžeme pomôcť svojmu dieťaťu napredovať aj v domácom prostredí. Napríklad:
- Hrať sa spoločne – prostredníctvom hry si dieťa osvojuje množstvo zručností. Napríklad hra s plastelínou pomáha rozvíjať jemnú motoriku. Na ihrisku sa dieťa zdokonaľuje v telesných zručnostiach, ako aj sociálno-emočných zručnostiach. Hrou s inými deťmi alebo dospelými si rozvíja aj jazykové a sociálne zručnosti.
- Čítať si – čítanie pomáha pri osvojovaní si jazykových, ale aj kognitívnych zručností (pamäť, pozornosť, vnímanie ai.). Čím viac slov dieťa počuje, tým viac sa ich aj naučí.
- Obmedziť čas pred obrazovkou – deti sa najviac učia prostredníctvom interakcií s inými, než časom stráveným na tablete alebo pred televíziou.
- Urobiť si rozvrh – vytvorenie obrázkového rozvrhu a časového harmonogramu pomôže dieťaťu porozumieť rutine a následnosti v inštrukciách.
- Zostať v kontakte s odborníkmi – podľa potreby komunikujte s pediatrom, neurológom, psychológom, logopédom, fyzioterapeutom a pod.
V nasledujúcich článkoch sa bližšie pozrieme na jednotlivé oblasti vývinu a ich míľniky typické pre daný vek dieťaťa. Dozviete sa tiež, kedy je vhodné kontaktovať odborníka a ako môžete ako rodič podporiť dieťa vo vývine týchto zručností.
Použité zdroje:
Anton Heretik a kol.: Klinická psychológia. 2016.
Cleveland Clinic: Developmental Delay In Children. 2023.
Brightwheel: Developmental Delays In Children: Resources For Childcare Providers. 2023.
Learning Disabilities online: Early Identification – Adaptive Milestones.