Prvých päť rokov života je časom obrovského rastu vo všetkých oblastiach detského vývinu.Inak tomu nie je ani v oblasti vývinu sociálnych a emocionálnych zručností.
Sociálny a emocionálny vývin zahŕňa, ako dieťa rozumie tomu, kým je, čo cíti, a čo môže očakávať, keď interaguje s inými ľuďmi. Zahŕňa tiež skúsenosti dieťaťa s emóciami, ich vyjadrovaním a zvládaním. Taktiež úzko súvisí so schopnosťou tvoriť a udržiavať pozitívne vzťahy s inými, ako aj riešiť prípadné konflikty. Tieto zručnosti následne ovplyvňujú sebavedomie dieťaťa, jeho schopnosť empatie a váženie si ľudí okolo seba.
Rodičia a opatrujúce osoby zohrávajú najdôležitejšiu úlohu v procese sociálno-emocionálneho vývinu, pretože predstavujú najstabilnejší vzťah pre svoje dieťa. Konzistentné (opakujúce sa a nemenné) skúsenosti s členmi rodiny, učiteľmi a ďalšími ľuďmi pomáhajú deťom učiť sa o vzťahoch a preskúmavať emócie v predvídateľných interakciách s inými. Napríklad, ak dieťa pravidelne kričí v preňho náročných situáciách, môže si vytvoriť dlhodobý vzorec reagovať výbuchom hnevu pri napätých situáciách. Zámerom rodiča nemá byť učiť dieťa zadržiavať tieto prirodzené emočné reakcie, ale učiť ich stratégiám, ako primerane vyjadriť túto emóciu a ako sa s ňou vysporiadať.
Míľniky sociálno-emocionálneho vývinu
Na monitorovanie sociálno-emocionálneho vývinu dieťaťa sa používajú sociálno-emocionálne míľniky. Je však dôležité mať na pamäti, že každé dieťa sa vyvíja svojím tempom, to znamená, že niektoré míľniky sa môžu objaviť skôr, iné neskôr.
| Vek | Míľnik |
| 1 mesiac | – vyjadruje nepríjemné pocity plačom, – používa tvár a telo na vyjadrenie toho, ako sa cíti, – prejavuje záujem tým, že pozoruje tvár rodiča, – upokojí sa pri dotyku. |
| 2 mesiace | – začína sa usmievať na rodičov, – vyjadruje svoje pocity plačom alebo úsmevom, – pohľadom sleduje rodiča. |
| 3 mesiace | – začína sa objavovať sociálny úsmev, – upokojí sa pri počutí známeho hlasu alebo pri dotyku, – má rado objatie a hladenie, – rado sa hrá s inými ľuďmi a môže plakať, keď hra skončí, – začína viac komunikovať a vyjadrovať sa prostredníctvom tváre a tela, – napodobňuje niektoré pohyby a výrazy tváre. |
| 4 mesiace | – usmieva sa spontánne, najmä na ľudí, – nadšenie prejavuje pohybom rúk a nôh, – väčšinou sa ukľudní a prestane plakať, keď ho tíšíme, – rado sa hrá s ľuďmi a napodobňuje usmievanie a mračenie sa. |
| 7 mesiacov | – rozpozná, že vidí známe tváre alebo tváre cudzích ľudí, – má rado sociálnu hru (napríklad: Kde je..? Tu je!), – zaujíma ho odraz v zrkadle, – zvukmi vyjadruje spokojnosť alebo nespokojnosť, – reaguje na výraz tváre alebo emóciu iných ľudí a často vyzerá radostne, – začína reagovať na svoje meno. |
| 9 mesiacov | – vyjadruje sa usmievaním, plačom, ukazovaním, – uprednostňuje určité hračky, – plače, keď rodič odíde a hanbí sa pri neznámych ľuďoch, – reaguje na vlastné meno, – lipne na známych dospelých. |
| 12 mesiacov | – uprednostňuje niektorých ľudí alebo hračky, – napodobňuje zvuky, gestá, alebo úkony, aby získalo pozornosť rodiča, – plače, keď rodič odíde a hanbí sa pri neznámych ľuďoch, – nastavuje ruku alebo nohu, aby pomohlo pri obliekaní sa, – baví ho hra: „Kde je? ..Tu je!“ , – rado napodobňuje ľudí pri hre, – testuje reakcie rodičov na svoje správanie (Čo urobia rodičia, keď odmietnem jedlo? Ako zareagujú, keď plačem po ich odchode z miestnosti?), – v niektorých situáciách môže pôsobiť ustráchane, – uprednostňuje matku, prípadne inú opatrujúcu osobu, – zbystrí pozornosť pri počutí vlastného mena, – reaguje na „Nie“. |
| 18 mesiacov | – prejavuje záujem o iné deti, – hrá sa jednoduchú predstieranú hru, napríklad kŕmenie bábiky, – napodobňuje správanie a konanie rodiča, – skúša nové veci, ak má blízko seba známu dospelú osobu, – znova sa objavuje separačná úzkosť, – podáva predmety ostatným ako súčasť hry, – prejavuje emócie, napríklad záchvaty hnevu, strach z cudzích ľudí, náklonnosť k známym ľuďom, – lipnutie na známom človeku v nových situáciách, – ukazuje prstom, aby nasmerovalo niekam pozornosť iných, – rozpozná seba v zrkadle alebo na fotke, – hovorí o sebe v 3. osobe (vlastným menom), – hrá sa samo, iniciuje svoju vlastnú hru, – pomáha odkladať veci. |
| 2 roky | – hrá sa vedľa iných detí a prejavuje nadšenie, keď je s inými deťmi, – pozoruje iné deti, zbežne sa zapojí do ich hry, – napodobňuje správanie iných, najmä dospelých a iných detí, – prejavuje stále viac samostatnosti, – prejavuje vzdor, napr. robí to, čo má zakázané, – začína sa hrať s inými deťmi, napríklad naháňať sa navzájom, – je si stále viac vedomé samého seba ako bytosti oddelenej od iných, – bráni si svoje hračky, – symbolicky používa predmety v hre, – účastní sa jednoduchej skupinovej aktivity, – pozná rodovú identitu, – začína sa hrať s domčekom. |
| 2-3 roky | – pozná koncept jednoduchej hry, – striedania sa (s asistenciou), – rozozná „moje“ a „tvoje“, – prejavuje záujem a náklonnosť iným , – bez nabádania kopíruje konanie dospelých a rovesníkov (napr. beží, keď bežia iné deti), – dokáže sa striedať pri hre, – ľahko sa odlúči od rodičov a prejavuje viac nezávislosti, – má rado rutinu a môže sa prejavovať nespokojne pri väčších zmenách, – rado pomáha s jednoduchými domácimi prácami, – hrá sa kooperatívne s inými deťmi, – preferuje hru s inými deťmi pred samostatnou hrou, – rado skúša nové veci, zbiera nové skúsenosti, – nerozozná ešte, čo je realita a čo predstava (fantázia), – hrá sa na mamu a otca, – je kreatívnejšie pri predstieraných hrách, – vyjadruje, čo má rado a čo nie, – predstavuje si, že niektoré neznáme veci môžu byť strašidlá, – začína dramatická hra, pričom si môže prehrávať celé scény. |
| 4 roky | – snaží sa potešiť kamarátov a byť ako oni, – ľahšie súhlasí s pravidlami, – baví ho / ju spievať, tancovať, hrať, venovať sa jednoduchým športom, – rozpozná rozdiel medzi fantáziou a realitou, – rozozná, kto je chlapec a kto dievča, – prejavuje tiež záujem o preskúmanie pohlavných rozdielov, – prejavuje vyžadujúce aj kooperatívne správanie. |
| 5-6 rokov | – vyberá si vlastných kamarátov, – hrá jednoduché stolové hry, – hrá súťaživé hry, – zapája sa do kooperatívnej hry s inými deťmi, ktorá zahŕňa skupinové rozhodnutia, rozdeľovanie si rolí, spravodlivú hru. |
Oneskorenie sociálno-emocionálneho vývinu
Oneskorenie v sociálnom a emocionálnom vývine poukazuje na okolnosti, kedy dieťa nedosahuje očakávané míľniky v tejto oblasti,vzhľadom na svoj chronologický vek. Deti tak môžu mať ťažkosti vyjadriť a zvládať emócie, komunikovať, ako aj budovať vzťahy so svojími vrstovníkmi či dospelými. Môžu mať tiež problémy s porozumením sociálnych pravidiel, začínaním komunikácie s inými alebo udržiavaním obojstrannej konverzácie. Môže sa to prejaviť aj ťažším zvládaním frustrácie alebo vyrovnávaním sa so zmenou. Ak sa ich prostredie stane emočne neúnosným, môžu mať dlhšie záchvaty hnevu a dlhšie trvá, pokým sa upokoja. Takéto správanie je signálom, že dieťa potrebuje viac opory prostredníctvom toho, že upravíme jeho prostredie, alebo ho naučíme zručnostiam, ako sa vyrovnať s výzvami v sociálnej a emočnej oblasti.
Znaky oneskorenia sociálno-emocionálneho vývinu
To, že dieťa vykazuje znaky oneskorenia sociálno-emocionálneho vývinu, možeme pozorovať podľa toho, že:
- neusmieva sa (po 2. mesiaci)
- je vystrašené z nových tvárí (okrem období, kedy je to bežnou reakciou dieťaťa)
- nové tváre a ľudia ho nezaujímajú
- neprejavuje náklonnosť k rodičom a vrstovníkom
- nesmeje sa a nevýska
- nejaví záujem o „Kde je? – Tu je!“ hry
- v noci je náročné ho upokojiť
- vyhýba sa očnému kontaktu
- nereaguje na oslovenie menom (po 1. roku, ani vtedy, ak nie je dieťa ponorené do hry)
- nezdieľa vám alebo iným deťom to, čo ho / ju zaujíma (neukazuje hračky, nečaká na spätnú väzbu).
Príčiny oneskorenia sociálno-emocionálneho vývinu
Bežnými príčinami oneskorenia v sociálno-emocionálnej oblasti sú: úzkostnosť dieťaťa, oneskorenie v kognitívnom vývine, poruchy autistického spektra, poruchy pozornosti alebo vyrastanie v prostredí, v ktorom nie je dostatok príležitostí pre rozvoj týchto oblastí.
Ako pomôcť rozvíjať sociálno-emocionálneho vývin
Ak pri porovnaní so sociálno-emocionálnymi míľnikmi pozorujete, že si dieťa tieto zručnosti neosvojuje, stratilo už predtým nadobudnuté zručnosti, alebo je napr. nezvyčajne agresívne, je vhodné poradiť sa s odborníkmi. V domácom prostredí však tiež môžete pomôcť, napríklad:
– Podporujte príležitosti pre sociálne interakcie dieťaťa s rodinou a vrstovníkmi, napr. učte dieťa, ako reagovať, keď sa mu prihovorí niekto známy, alebo iné dieťa, podporte ho v nadväzovaní kontaktu s inými (ukázať alebo požičať hračku).
– Učte dieťa dobrým mravom, etikete a primeraným zručnostiam vždy, keď sa ocitnú v novej sociálnej situácii (napríklad striedanie sa, počúvanie iných, riešenie konfliktu). Môžete ho tiež nechať precvičovať si tieto zručnosti a v prípade potreby poskytnúť pomoc.
– Vytvárajte a predvádzajte tie sociálno-emocionálne situácie, ktoré chcete rozvíjať. Napríklad, ak chcete, aby sa dieťa učilo deliť s inými, uistite sa, že vidí vás, ako sa o niečo podelíte. Ak ho chcete naučiť čakať v rade, ukážte mu situácie, kde aj vy trpezlivo čakáte.
– Praktizujte imaginárnu hru, napríklad predstierame, že sa staráme o macka.
– Dovoľte dieťaťu viesť hru. Aj v týchto situáciách má rodič dôležitú úlohu pri pomoci dieťaťu vysporiadať sa s pocitmi ako sklamanie či frustrácia.
– Podporte dieťa pri prepracovávaní sa výzvami samostatne – pomáhajte mu, ale nerobte všetko zaňho, aj keď to môže trvať dlhšie.
– Ak dieťa zažíva veľkú emóciu, snažte sa vyhnúť výrokom ako „upokoj sa“, alebo „nebuď smutný/á“, „nehnevaj sa“. Takéto vyjadrenia nesprávne učia dieťa tomu, že určité emócie by nemali byť vyjadrené. Namiesto toho môžeme povedať: „Keď ti (meno) vzal/a hračku, začal/a si plakať. Muselo to byť nepríjemné. Ako sa cítiš? Asi si bol/a smutný/á, že?“
– Udržiavajte s dieťaťom očný kontakt, komunikujte s ním znížením sa na jeho výškovú úroveň a používajte pritom rôzne výrazy tváre. Ak k vám bábätko „bľaboce“, podporte túto interakciu a vydajte tiež nejaký zvuk, usmejte sa naňho a pod.
– Vytvorte doma bezpečné miesto, kde si môže dieťa ísť oddýchnuť. Dieťa potrebuje na jednej strane rodiča, ku ktorému môže prísť a bezpečne s ním zdieľať emócie, ale potrebuje aj svoj vlastný priestor, ak si chce emóciu spracovať samo. Dôležité však je, že dieťa by nikdy nemalo byť samé na veľké emócie ani byť nútené ísť na toto svoje bezpečné miesto (napr. „choď sa upokojiť do izby“).
– Chváľte dieťa za snahu, nie za výsledok. Oceňujte tiež pozitívne správanie. To pomáha budovať ich sebaistotu, vytrvalosť a odolnosť voči zmenám či neúspechu.
Možnosti, ako podporiť sociálny a emocionálny vývin dieťaťa sa tiež líšia v závislosti od veku:
U novorodenca a dojčaťa je dôležitý najmä nežný dotyk, reagovanie na plač a potreby dieťaťa, pomenovávanie emócií ako šťastný, smutný, nahnevaný. Kľúčové je tiež byť pre dieťa predvítateľný a konzistentný.
Okolo 1. roka sa usilujeme nastaviť primerané a stabilné hranice a pomôcť dieťaťu porozumieť týmto hraniciam tak, že povieme „Nie“ tichým, ale pevným hlasom. Taktiež sa snažíme vytvárať a udržiavať konzistentné rutiny a podporujeme zvedavosť dieťaťa.
V priebehu 2. roka je dôležité zostávať pokojný po emočných „výbuchoch“ dieťaťa, byť konzistentný ohľadom zabehnutých pravidiel (čo dieťa môže a čo nemôže). Snažíme sa tiež veľa chváliť a oceňovať dieťa a často pomenúvať pocity.
V 3. roku pomáhame dieťaťu v tom, aby zahŕňalo iných do hry, aby sa učilo deliť s inými a striedať sa pri hre. Podporujeme ho tiež v tom, aby primerane vyjadrovalo svoje emócie.
Okolo 4. roku je pre dieťa dôležité, aby sme dávali pozor, keď niečo hovorí a poskytovali dieťatu dostatok príležitostí hrať sa s inými deťmi.
V 5. roku citlivo pomáhame dieťaťu zvládať svoje emócie a regulovať správanie. Dôležité je tiež byť trpezlivý a odpovedať na otázky dieťaťa.
Vo všetkých vekových obdobiach je hra prirodzeným spôsobom, akým sa dieťa učí a vývíja po každej stránke. Deti sú malí ľudia s veľkými emóciami, ktoré nie vždy dokážu pomenovať. Hra im poskytuje príležitosť preskúmať a vyjadriť tieto emócie a precvičovať si ich zvládanie. A rodičia pri sprostredkovaní týchto skúseností zohrávajú dôležitú úlohu. Napríklad, ak je dieťa smutné, pretože sa hračka pokazila, môžeme povedať: „Vidím, že si smutný/á, pretože sa ti pokazila hračka. To je v poriadku, opravíme to.“
Zdroje:
Hassenfeld Children´s Hospital at NYU Langone: Types of Developmental Delays in Children. 2024.
The Warren Center: What Are Social and Emotional Developmental Delays? 2024.
Brightwheel: Developmental Delays in Children: Resources for Childcare Providers. 2023.
All About Learning Disabilities and ADHD: Early Identification – Socila Skills Milestones. 2024.
Child Mind Institute: Complete Guide To Developmental Milestones. 2023.Help Me Grow: What Is Social And Emotional Development. 2024.
Help Me Grow: Social And Emotional Milestones. 2024.
Help Me Grow: Ways To Encourage Social And Emotional Development. 2024.Raising Children: Emotions and Play (Toddlers). 2023.
Trying Together: Strategies To Support Social-Emotional Development (A Guide For Families). 2024.