Vývin detského mozgu je fascinujúci proces. V prvých rokoch života sa mozog dieťaťa vyvíja najrýchlejšie, pričom každá skúsenosť, interakcia a emócia formujú spôsob, akým dieťa neskôr vníma svet. V článku sa zameriavame na dôležitosť spolupráce medzi ľavou a pravou hemisférou mozgu, ako aj na prepojenie primitívneho, emočného a racionálneho mozgu. Rodičia zohrávajú nezastupiteľnú úlohu pri podpore tohto procesu tým, že pomáhajú deťom regulovať ich emócie, stanovujú hranice a rozvíjajú ich schopnosti prostredníctvom hry, komunikácie a motivácie.

Pravá a ľavá hemisféra

Vonkajšia časť mozgu, ktorú nazývame aj “mozgová kôra“ pozostáva z ľavej a pravej hemisféry. Ľavá hemisféra ovláda pohyby pravej ruky a je dominantná u väčšiny ľudí. Medzi charakteristické funkcie tejto hemisféry patrí schopnosť rozprávať, čítať, písať a pamätať si mená osôb. Ľavá hemisféra má racionálny, logický a kontrolný charakter.

Na druhej strane,pravá hemisféra ovláda pohyby ľavej ruky. Je neverbálna, vysiela a prijíma signály, ktoré dieťaťu aj nám pomáhajú komunikovať a to cez vnímanie neverbálnych signálov, akými sú napr.  výrazy tváre, očný kontakt, intonácia hlasu alebo držania tela. Pravú hemisféru môžeme označiť za emocionálnu a empirickú (založená na skúsenostiach).

Z vývinového hľadiska majú deti v prvých troch rokoch života dominantnú pravú hemisféru. Ešte nie sú schopné používať logiku a slová k vyjadrovaniu svojich pocitov a žijú tým, čo sa deje tu a teraz. To je dôvod, prečo len tak dokážu zahodiťhračku, kľaknúť si na zem a zaujato pozorovať lienku, bez toho, že by si uvedomovali, že sa ponáhľame. Je to z jednoduchého dôvodu, logika, povinnosti a čas pre deti do troch rokov ešte neexistujú. Ľavú hemisféru začnú deti využívať viac až v období, kedy prichádza otázka „Prečo ?“. To je okolo 3 – 4. roku života.

Dôležité je, aby pravá aj ľavá hemisféra medzi sebou spolupracovali. Pretože, ak by u dieťaťa prevládala ľavá hemisféra, v živote by to mohlo znamenať, že svoje emócie potláča a mohlo by pre neho byť ťažké sa prispôsobovať. Ak by naopak prevládala pravá hemisféra, mohlo by byť zaplavené až príliš emóciami a malo by vo svojom prežívaní skôr chaos.

Ako môžeme pomôcť dieťaťu prepájať pravú a ľavú hemisféru?

Dvomi spôsobmi:Napojením a presmerovaním a Rozprávaním príbehov, ktoré upokoja silné emócie.

1.      Napojenie a presmerovanie

Keď je dieťa rozrušené, logickým argumentom často neuspejeme, pokiaľ nezareagujeme na emocionálne potreby jeho pravej hemisféry. Tomuto emocionálnemu spojeniu hovoríme „naladenie“, čo znamená, že sa spojíme s našim dieťaťom a umožníme mu aby sa „Cítilo videné a vnímané“.

Ak sa dieťa dostane do situácie, kedy u neho prevládajú skôr emócie, v tej chvíli využíva viac pravú hemisféru. Napríklad nám začne vyčítať, že súrodencom venujeme viacej času alebo sa hnevá, lebo musí písať domáce úlohy. Aj keď nám jeho argumenty prídu akokoľvek nepravdivé a prehnané, je dôležité aby sme reagovali na jeho pravú hemisféru, a to tak, že uznáme jeho pocity. Môžeme si pomôcť aj využitím neverbálnych signálov, ako je napríklad fyzický kontakt, empatický výraz tváre, láskavý tón hlasu a načúvanie bez odsudzovania. Použijeme svoju pravú hemisféru na komunikáciu s pravou hemisférou dieťaťa. Keby sme začali situáciu riešiť logickými argumentmi, využívali by sme ľavú hemisféru, a tým by sme v tejto situácii neuspeli.Dieťa by z takejto konverzácie mohlo odísť s pocitom, že mu nerozumieme alebo že nám na jeho emóciách nezáleží. Ak sa však dokážeme využitím našej pravej hemisféry napojiť na pravú hemisféru dieťaťa, tak sa mozog dieťaťa dá do rovnováhy a príde k spomínanej integrácii pravej a ľavej hemisféry. Vďaka tomu je dieťa v spomínanej situácii schopné zapojiť už aj ľavú hemisféru a spoločne s nami riešiť problémy aj racionálnym spôsobom.

2.      Rozprávanie príbehov, ktoré upokoja silné emócie

Keď dieťa prežíva silnú emóciu, často potrebuje od nás pomoc, aby sme mu pomohli zapojiť ľavú hemisféru, vďaka ktorej dokáže pomenovať pocity, vysporiadať sa s nimi a lepšie pochopiť, čo práve prežíva. A presne toto sa deje, keď necháme dieťa rozprávať príbeh o zážitku, ktorý je pre neho emočne významný. Podľa vedeckých zistení, už iba pridelenie mena alebo nejakej „nálepky“ tomu, čo cítime, dokáže znížiť emocionálny náboj v pravej hemisfére. Preto je dôležité, aby deti v akomkoľvek veku rozprávali príbehy, pretože im to pomáha porozumieť svojim emóciám a udalostiam, ku ktorým v ich živote dochádza. Ako rodičia máme často tendenciu skôr sa vyhnúť rozhovorom o nepríjemných negatívnych zážitkoch detí. Je to z obavy, že by to bolesť detí a celú nepríjemnú situáciu ešte zhoršilo. Práve naopak, rozprávanie príbehu je často presne to, čo deti potrebujú, aby sa po silnom zážitku cítili lepšie.

Mozog môžeme ďalej zjednodušene rozdeliť na tri hlavné časti: primitívny, emočný a racionálny. Primitívny mozog, známy aj ako mozgový kmeň, zodpovedá za základné životné funkcie ako dýchanie, činnosť srdca, reguláciu spánku a bdenia, a tiež kontroluje telesnú teplotu či pocit hladu. Emočný mozog, teda limbický systém, ktorý zahŕňa aj amygdalu má na starosti spracovanie emócií a umožňuje dieťaťu rozlišovať medzi príjemnými a nepríjemnými pocitmi, taktiež riadi aj pamäť a motiváciu. Racionálny mozog, tvorený mozgovou kôrou a prefrontálnou kôrou, je dôležitý, aby bolo dieťa schopné ovládať svoje emócie, zvážiť následky svojho konania, aby dokázalo rozmýšľať o tom, ako sa cítia ostatní, a aby vedelo komunikovať a plánovať.

Primitívny a emočný mozog majú u dieťaťa dominantnú úlohu počas prvých rokov života. Do jedného roku rodičia spolupracujú najmä s primitívnym mozgom, kedy je dôležité aby pre spokojnosť a optimálny vývin mozgu dieťaťa napĺňali jeho základné potreby ako je hlad, teplo, spánok a aby ho utešili, keď je rozrušené. Po prvom roku sa zapája aj emočný mozog, ktorý vyžaduje empatický prístup, lásku a stanovenie hraníc. Od troch rokov sa rozvíja racionálny mozog, ktorý umožňuje dieťaťu lepšie kontrolovať inštinkty a správanie, avšak pri únave alebo hlade stále dominuje primitívny mozog, čo môže viesť k emocionálnym výkyvom.

Podobne ako pri pravej a ľavej hemisfére aj v tomto prípade, by naším cieľom malo byť pomôcť dieťaťu s prepojením jednotlivých častí mozgu. Dôležité je brať do úvahy, že prefrontálna kôra (racionálny mozog) úplne dozrie až okolo 20-30 roku života, amygdala (emočný mozog) je plne funkčná už v rannom detstve a preto deti často majú intenzívne emočné reakcie. Tretiu časť, mozgový kmeň (primitívny mozog) má dieťa plne funkčné hneď od narodenia. Tým, že dieťa nemá úplne dozretú prefrontálnu kôru (racionálny mozog), môže u neho dochádzať k výbuchom hnevu, k nedostatočnej schopnosti robiť vhodné rozhodnutia, nedostatku empatie a porozumeniu sebe samému. To znamená, že z biologického hľadiska deti nie sú ešte natoľko vybavené aby sa dokázali správať vždy racionálne, aby najskôr mysleli a až potom konali, aby boli stále empatické, a aby občas nemali výbuch hnevu. Táto skutočnosť však neospravedlňuje ich negatívne správanie, ale skôr nás ako rodičov môže motivovať k tomu, aby sme dohliadali na to, aby si deti osvojili zručnosti, vďaka ktorým sa budú vedieť správne zachovať.

Ako môžeme reagovať na záchvaty hnevu u dieťaťa?

Rozlišujeme dva druhy záchvatov hnevu. Jedným je strategický a zámerný záchvat hnevu. Dieťa si uvedomuje, čo robí, testuje hranice rodičov, s cieľom dosiahnuť svoj cieľ. Druhým je inštinktívny záchvat hnevu, kedy dieťa nie je schopné používať svoj racionálny mozog, pretože je plné emócií. Pri zámernom záchvate hnevu je dôležité aby sme nastavili dieťaťu pevné hranice. Mali by sme sa vyhýbať vyjednávaniu s dieťaťom a dodržať sľúbené následky, ak dieťa neprestane. Touto reakciou je naším cieľom naučiť dieťa ovládať svoje impulzy a uvedomiť si dôsledky svojho správania. Pri inštinktívnom záchvate hnevu je potrebné dieťa najskôr upokojiť. Nereagovať na jeho hnev ďalšími emóciami, ale láskavým tónom a dotykom mu pomôcť zvládnuť situáciu. Môžeme využiť vyššie spomenuté techniky „napojenia a presmerovania“, a keď dieťa začne byť pokojnejšie, môžeme sa k problematickej situácii vrátiť a vysvetliť mu dôsledky jeho nevhodného správania. Záchvaty hnevu sú bežné v detskom veku, ale učenie detí, ako zvládať svoje emócie a impulzy, je kľúčové pre ich rozvoj.

Zdroje:

Álvaro Bilbao: Detský mozog vysvetlený rodičom. 2018.

Daniel J. Siegel, Tina PazneBryson: Rozvíjejte naplno mozeksvéhodítěte. 2023.

KristalynSalters-Pedneault: WhatIsEmotionalValidation. 2022.

Pamela Li: EmotionalValidation (33 Examples). 2024.

CeciliaClark: FiveWaysPlayChangesYourChild’sBrain.

Diane W Bales: TheImportance of Play in Baby’sBrainDevelopment. 2014.