Pojem neurodiverzita označuje odlišné usporiadanie mozgu než je bežné u väčšinovej populácie. Pričom koncept poukazuje na to, že je normálne a prijateľné, že niektorí ľudia majú mozgy fungujúce odlišne od ostatných, a je to zároveň žiaduce pre rozmanitosť spoločnosti.
Koncept neurodiverzity hovorí o dvoch typoch ľudí z hľadiska ich neurologickej stavby:
- Neurotypickí ľudia – takzvaní „bežní“, ľudia s typickou neurologickou stavbou, ktorá je charakterizovaná bežným vývinom, ako v detstve, tak aj neskôr v živote. To znamená, že ich silné stránky aj ťažkosti nesúvisia s odlišnosťou fungovania ich mozgu.
- Neurodivergentní ľudia – ľudia s neurologickou stavbou odlišnou od neurotypických ľudí, prešli si atypickým vývinom, väčšinou majú problémy v sociálnej oblasti, vzdelávaní a pod.
Neurodivergencia (neuroatýpia) je nemedicínsky pojem pre tých ľudí, ktorých mozog spracováva, učí sa a správa sa inak, než je považované za typické. Označuje teda akýkoľvek štruktúrovaný, konzistentný spôsob, ktorým mozog určitej skupiny ľudí funguje inak než u väčšiny ostatných. Neurodivergencia bola pôvodne považovaná za abnormalitu. Vedci ale zistili, že môže mať mnoho výhod a nahliadajú na ňu skôr ako na odlišnú metódu učenia a spracovania informácií.
Pre lepšie porozumenie obom pojmom odborníci vysvetľujú, že neurodiverzita sa týka rozmanitosti skupiny. Osoba nemôže byť neurodiverzná (rozmanitá). Neurodivergencia znamená, že sa odlišujeme od skupiny, ktorá je neurotypická. Napríklad ak je v rodine člen, ktorý má poruchu autistického spekra, je neurodivergentný, a teda súčasťou neurodiverznej skupiny (rodiny). Ak je táto istá osoba v skupine ďalších osôb s poruchou autistického spektra, táto skupina nie je neurodiverzná, nakoľko ich mozgy pracujú podobným spôsobom.
História neurodiverzity a neurodivergencie
Autorkou konceptu neurodiverzity je austrálska sociologička Judy Singer, ktorá tento termín použila už v roku 1997. Pôvodne bolo toto označenie zamýšľané len pre ľudí na autistickom spektre, kam sama patrila. Paradigma neurodiverzity sa časom rozšírila aj pre ďalších ľudí, ktorých mozog pracuje netypickým spôsobom.
Autorkou termínu neurodivergentný je Kassiane Asasumasu (aktivistka za autistická práva) a používa ho oficiálne od roku 2010. Koncept neurodivergencie vníma ako konkrétny nástroj inklúzie, začlenenia do skupiny. Médiá a vzdelávacie kruhy ho začali v zahraničí používať približne od roku 2012.
Kto je neurodivergentný
Neurodivergentný je každý, kto je neurologicky iný, odlišný od typického, napríklad ľudia s diagnózami: ADHD, poruchy autistického spektra, poruchy učenia (dyslexia, dysgrafia, dyskalkúlia ai.), epilepsia, Parkinsonova choroba, detská mozgová obrna, dyspraxia, Tourettov syndróm, poruchy osobnosti, Williamsov syndróm, poruchy intelektu ai..
Termín neurodiverzita sa zriedka používa pri psychických ochoreniach ako schizofrénia, depresia, úzkosť či bipolárna porucha. Stále je však otvorená diskusia, či je tento termín vhodný pre liečiteľné psychické ochorenia.
Existuje test na neurodivergenciu?
Neurodivergencia je často identifikovaná až s určením konkrétnej diagnózy. Avšak, neurodivergentné správanie a myslenie je prítomné už predtým.
V súčasnosti však neexistuje žiaden spoľahlivý test na zistenie prítomnosti neurodivergencie, nakoľko tento koncept stále nie je jednoznačne definovaný. Je však možná špecifická psychiatrická, neurologická či psychologická diagnostika pre stanovenie kontrétnych vyššie uvedených porúch, ktoré s neurodivergenciou súvisia.
Sú tiež dostupné niektoré kvízy, ktoré môžu pomôcť zhodnotiť, či je niekto neurodivergentný. Tieto kvízy sú však len veľmi orientačné. Niektorí ľudia volia tzv. samodiagnostiku pri posúdení toho, či sú neurodivergentní.
Je neurodivergencia dedičná?
Niektoré formy neurodivergencie (napr. autizmus alebo ADHD) môžu byť dedičné. Je však tiež možné stať sa neurodivergentným, napríklad následkom vystavenia určitým nebezpečným látkam počas vnútromaternicového vývinu, alebo následkom traumatického úrazu mozgu, alebo Alzheimerovej choroby.
Ako sa môže neurodivergencia prejavovať?
Niektoré z častých ťažkostí, ktorým neurodivergentní ľudia čelia, sú:
- Ťažkosti v sociálnej komunikácii (udržiavanie očného kontaktu, „čítanie“ reči tela)
- Jazykové a rečové ťažkosti (zajakávanie)
- Problémy s učením (udržiavanie pozornosti, čítanie, počítanie, porozumenie hovorenému slovu, problémy s pamäťou či flexibilným myslením)
- Nezvyčajné reakcie na zmyslové vnemy (senzitiviita na svetlo, zvuk, teplo, chlad, tlak, množstvo ľudí)
- Nezvyčajné fyzické prejavy (hojdanie sa, tiky, nečakané výkriky)
- Znížená flexibilita (adaptácia na zmenu)
Na druhej strane, neurodivergencia môže niektoré oblasti uľahčiť:
- Schopnosť zotrvať dlhý čas sústredený na nejakú oblasť záujmu
- Nekonvenčné myslenie, ktoré môže viesť k inovatívnym riešeniam
- Silné pozorovacie zručnosti a zmysel pre detail
- Vynikajúca schopnosť rozpoznať „vzorce“ (napríklad vzorce správania, alebo kódy)
- Dobrý talent na oblasti ako hudba, umenie, technológie a veda
Záver
Paradigma neurodiverzity je sociologický koncept. Vznikol za účelom pomôcť týmto ľuďom vymaniť sa z čisto medicínskeho pohľadu na nich. Biologické fakty uvádzajú, že neurodiverzita je normálna, žiaduca a každý typ mozgu a mysle je dôležitý. To vytvára spoločnosť rozmanitú a rôznorodú. Hlavnou myšlienkou je teda nepovažovať tieto rozdiely v správaní ľudí za prejavy poruchy, ale vnímať ich neutrálne.
Použité zdroje
Jakub Frnka: Rozdíl mezi autistickým a neurotypickým myšlením. 2023.
Dagmar Edith Holá: Co je neurodiverzita a kdo je neurodivergentní? 2022.
Mgr. Lucia Tilandyová: Neurodiverzivita. 2022.
Ariane Resnick, CNC: What Does It Mean To Be Neurodivergent? 2023.
Lisa Jo Rudy: What Does Neurodivergent Mean? 2023.
Cleveland Clinic: Neurodivergent. 2022.