Mnohých ľudí dnes sprevádzajú ťažkosti spojené s úzkosťou. Svetová zdravotnícka organizácia dokonca uvádza, že úzkostnými poruchami na svete trpí až 301 miliónov ľudí, z toho 58 miliónov detí a adolescentov.
Úzkosť obvykle vnímame ako pocity napätia, nepohody a ohrozenia. Môžeme ju cítiť vo svojom tele, ako napätie vo svaloch, zrýchlený dych, búšenie srdca, tlak na hrudi, bolesti hlavy, zvieranie v žalúdku či prílišné potenie. V našej mysli sa úzkosť formuje do rozličných obavných myšlienok a predstáv, úzkosť nám prináša nepríjemné pocity ohrozenia. Neraz zhoršuje naše sústredenie a výkon, ovplyvňuje naše fungovanie v práci alebo v škole, či kontakty s druhými ľuďmi.
Keď zažívame v nejakej situácii úzkosť, nezriedka máme chuť z tejto situácie utiecť alebo sa jej vopred snažíme vyhnúť.
Úzkosť sa veľmi podobá na emóciu strachu, avšak líši sa od neho tým, že je pri nej ťažké rozpoznať, čo konkrétne nás v danej chvíli ohrozuje.
Patrí úzkosť do bežného života?
Aj keď to tak obvykle nevnímame, úzkosť, rovnako ako smútok či hnev, patrí medzi bežné ľudské emócie a predstavuje prirodzenú reakciu na nebezpečné situácie.
Problematickou sa ale stáva, keď narastie jej intenzita alebo trvá pridlho. Inak povedané, úzkosť sa stáva problémom, keď narúša naše bežné fungovanie a nevieme ju dostať späť pod kontrolu.
Úzkosť a duševné poruchy.
Nadmerná úzkosť sa môže na čas objaviť, keď si prechádzame náročnou životnou situáciou, alebo sme napríklad pod veľkým tlakom, preťažení. Úzkosť je zároveň sprievodným príznakom pri takmer všetkých duševných ochoreniach. A ako hlavný príznak sa objavuje pri úzkostných (neurotických) poruchách, medzi ktoré patrí:
- generalizovaná úzkostná porucha (GAD),
- sociálna fóbia,
- agorafóbia,
- panická porucha,
- obsedantno – kompulzívna porucha (OCD),
- posttraumatická stresová porucha (PTSD).
Liečba úzkostných porúch
Pri väčšine úzkostných porúch je účinnou liečbou psychoterapia, tá sa zvykne v prvom rade zameriavať na aktuálne zvládnutie príznakov úzkostných porúch. Pri hlbšej terapeutickej práci sa orientujeme aj na príčiny nadmernej úzkosti v snahe predísť ďalšiemu rozvoju ťažkostí s úzkosťou.
Úzkosť obvykle vnímame ako prekážku, ako niečo, čo nás zaťažuje, brzdí a bráni nám mať radosť, energiu a odvahu poznávať svet, byť aktívny. Preto je prirodzené, že sa jej snažíme čo najrýchlejšie zbaviť. Na druhej strane, ak jej ale venujeme pozornosť, môže sa stať zdrojom cenných informácii.
Obvykle sa úzkosť objavuje, keď nejaká iná emócia alebo potreba nemôže byť priamo vyjadrená, pretože na to nemáme dostatok podpory.
Napríklad, ak máme zážitok z detstva, že nás druhí v kolektíve odmietali a my sme sa cítili neprijatí a osamelí, no nemali sme nikoho, komu by sme sa mohli zdôveriť, nikoho, kto by nám pomohol, môžeme v súčasnosti pred tým, ako prichádzame do nového kolektívu, cítiť úzkosť. Tá nás teda varuje, že prísť do kolektívu môže byť zraňujúce
Dôvody prečo v situáciách cítime úzkosť bývajú rovnako jedinečné, ako sme jedineční my a naše životné skúsenosti. V rámci Geštalt terapie skúmame spoločne s klientom špecifické pocity, ktoré so sebou úzkosť prináša. Všímame si slová, pomocou ktorých o nej hovoríme, telesné pocity a obrazy, ktoré sa pri nej objavujú, aby sme porozumeli konkrétnemu významu úzkosti každého klienta, spoznali jeho skryté pocity, neuspokojené potreby a minulé skúsenosti. Keď úzkosti porozumieme, orientujeme sa na zmeny, ktoré sú potrebné k tomu, aby sa ťažkosti ďalej nerozvíjali.
Ak aj vy poznáte ťažkosti spojené s nadmernou úzkosťou, radi vám s nimi pomôžeme.
Použité zdroje:
Griesbach, J. Anxiety treatment: Gestalt therapy interventions.
Heretik, A. sr. (2016) Úzkostné (neurotické) poruchy.
Praško, Možný, Šlepecký a kol. 2007: Kognitivně behaviorální terapie psychických poruch.
WHO (2022) Mental disorders.