Depresia patrí v súčasnosti medzi najviac sa rozširujúce duševné ochorenia. Svetová zdravotnícka organizácia uvádza výskyt depresie u 5% svetovej populácie (WHO, 2023). Na druhej strane výskum depresie na Slovensku z roku 2012 (Heretik a spol., EPID, 2012) zaznamenal jej výskyt v danom období až u 22,6% našich obyvateľov.
Depresívna porucha je ochorenie spojené s prežívaním depresívnej nálady, ktorá sa obvykle prejavuje ako hlboký smútok alebo pocity podráždenosti či prázdnoty. Pri depresii človek stráca pocit radosti z inak príjemných aktivít, zažíva bezmocnosť, beznádej a vinu. Neraz klesá jeho aktivita, spomaľujú sa mu pohyby a osobné tempo, klesá mu motivácia čokoľvek robiť. Na druhej strane u neho narastá sebakritika, pesimizmus, začína negatívne vnímať seba, svoje okolie a vyhliadky do budúcnosti. Nezriedka premýšľa o vlastnej smrti či bezcennosti svojho života.
Depresia býva spojená tiež s množstvom telesných príznakov, akými sú vnútorný nepokoj, napätie, plačlivosť, nadmerná únava a rozličné bolesti. Depresia ovplyvňuje aj našu schopnosť sústrediť sa, rýchlo reagovať a spracovávať prichádzajúce podnety, zapamätávať si, či organizovať a riadiť našu činnosť. Ľudia trpiaci depresiou sa často uzatvárajú pred svetom a sťahujú z kontaktov.
Jednou zo špecifických foriem depresívnej poruchy je sezónna depresia. Špecifická je tým, že sa objavuje pravidelne každoročne na jeseň alebo v zime a ustupuje na jar alebo v lete. Zriedkavo, ale stáva sa, že človek takéto depresívne obdobie zažíva pravidelne každý rok v lete.
Príznaky sezónnej depresie
Ako sme už uviedli, sezónna depresia je jednou z foriem depresívnej poruchy. Je sprevádzaná príznakmi charakteristickými pre všetky formy depresie, akými je spomenutá depresívna nálada, strata záujmu o radostné aktivity, nedostatok energie, únava a vyčerpanosť.
Na druhej strane sa však pri sezónnej depresii vyskytuje aj niekoľko odlišností. Kým pre „bežnú“ depresívnu poruchu sú charakteristické poruchy spánku spojené s jeho nedostatkom (najčastejšie skoré ranné budenie alebo ťažkosti so zaspávaním), ľudia so sezónnou formou depresie trpia hypersomniou, teda zvýšenou spavosťou.
Taktiež, zatiaľ čo ľudia s depresívnou poruchou mávajú obvykle zníženú chuť do jedla, uľudístretávajúcich sa so sezónnoudepresiou je typický nárast apetítu, priberanie na váhe a preferencia jedál bohatých na uhľohydráty (rafinovaný cukor, sladkosti, biele pečivo, zemiakové lupienky a iné).
V neposlednom rade, ľudia stretávajúci sa so sezónnou depresiou zažívajú miernejšie oslabenie poznávacích funkcií (pamäti, pozornosti ai.), než je tomu pri iných formách depresie.
Sezónna depresia býva svojou závažnosťou na úrovni hlbokej depresívnej poruchy, avšak častejšie sa stretávame s jej miernejšími formami. Tu je ale dobré si uvedomiť, že istá miera poklesu nálady a naopak nárast únavy je v období jesene a zimy normálna. Sezónna depresívna porucha ale významne narúša bežné fungovanie človeka, jeho výkon, prežívanie a myslenie.
Ako častá je sezónna depresívna porucha?
Výskumy ukazujú, že so sezónnou depresívnou poruchou sa v populácii stretávame v 1 – 10%., pričom jej najväčší výskyt je zaznamenaný v severských štátoch. Jeodsledované, že výskyt tohto ochorenia v jednotlivých krajinách je závislý od zemepisnej šírky, kde sa krajina nachádza. Napríklad v Severnej Amerike je počet ľudí trpiacich sezónnou depresívnou poruchou dvojnásobne vyšší ako v Európe. Štatistiky ukazujú, že 5% obyvateľov USA je postihnutých závažnými sezónnymi depresiami a 10 – 20% jej miernejšími formami. Vo Veľkej Británii sú to 2% pre závažné formy a 20% pre miernejšie. Vo Švajčiarsku 2% závažných foriem a 8% miernejších.
V porovnaní mužov a žien sa ochorenie vyskytuje častejšie v ženskej populácii, dokonca štvornásobne častejšie. Najrozšírenejší začiatok ochorenia je medzi 18. a 30. rokom života.
Prečo vzniká sezónna depresia?
V prírode je prirodzené sezónne správanie ako napríklad zimný spánok, obdobie párenia či rodenia mláďat. Sezónne správanie je riadené dĺžkou dňa a noci a jedincom pomáha čo najlepšie sa prispôsobiťprostrediu,a tým zlepšiť ich schopnosť prežiť.
Aby mohlo sezónne správanie fungovať, organizmy majú tzv. vnútorné hodiny. Tie pôsobia na vyplavovanie neurotransmiterov (molekúl zodpovedných za prenos informácii medzi bunkami), ktoré optimalizujú správanie a neurologické funkcie (pamäť, učenie, spánok, náladu a ďalšie).
Rovnako i ľudia sa tisícročia prispôsobovali prírodným rytmom. Avšak v súčasnej modernej dobe náš režim práce a odpočinku zostáva rovnaký bez ohľadu na ročné obdobie. V lete aj v zime často vstávame a chodíme do práce v rovnakom čase, dokonca sú ľudia, ktorí v zime netrávia čas na slnku a dennom svetle celé týždne.
Aj keď to vzhľadom na poznanie konceptu vnútorných hodín môže vyzerať ako jednoznačné, vo vzťahu k výsledkom výskumovpresná príčina vzniku sezónnej depresívnej poruchy ešte nie je známa. Existuje aktuálne niekoľko teórii, ktoré sa jej vznik snažia vysvetliť.
Prvá hovorí o zmene v biologických hodinách jedinca trpiaceho sezónnou depresiou. Predpokladá sa, že príznaky depresie sú spôsobené dlhodobým oneskorením vnútorných hodín jednotlivca. Takýto človek má ťažkosti s prispôsobovaním svojich vnútorných hodín zmene dĺžky dňa a noci, čo má za následok oneskorené vyplavovanie melatonínu a zmenu rytmu telesnej teploty, ktoré súvisia s poruchou spánku,čov ďalšom kroku spôsobuje ťažkosti v regulácii nálady.
Alternatívna teória hovorí, že ľudia trpiaci sezónnou afektívnou poruchou sú menej citliví na svetlo a preto zníženie množstva svetla na jeseň a v zime vedie k rozvoju depresie.
Ďalšia teória vysvetľuje vznik sezónnej depresie poklesom hladiny serotonínu, ktorého mieru pomáha regulovať práve množstvo denného svetla.
To je blízke s teóriou vplyvu vitamínu D, ktorý ovplyvňuje silu serotonínu v ľudskom organizme a rovnako súvisí s množstvom prijatého denného svetla.
Poslednou teóriou je teória nadprodukcie melatonínu v dôsledku nedostatku slnečného svetla, čo má za následok spomalenie, malátnosť a zvýšenú ospalosť.
Čo prispieva k rozvoju sezónnej depresie
Na vznik a rozvoj sezónnej depresívnej poruchy pôsobí viacero rizikových faktorov. Medzi aktuálne známe patrí:
- výskyt inej depresívnej poruchy alebo bipolárnej afektívnej poruchy,
- výskyt depresívnej poruchy, bipolárnej afektívnej poruchy alebo schizofrénie u príbuzných klienta/klientky,
- bývanie v daždivých regiónoch a v severských krajinách,
- pokles množstva denného svetla,
- nedostatok prijímania denného svetla cez sietnicu a pokožku,
- jedinci, ktorých môžeme nazvať tzv. večerné typy.
Zdroje
Cleveland Clinic (2022): Seasonal Depression (Seasonal Affective Disorder)
Maršálek, M. (2012): Cirkadiánní rytmy a deprese
Meesters, Y., CM Gordijn, M. (2016): Seasonal affective disorder, winter type: current
insights and treatment options.
Melrose, S. (2015) : Seasonal Affective Disorder: An Overview of Assessment and Treatment Approaches.
Michalak, E., Wilkinson, C., Hood, K., Dowrick, Ch. (2002) : Seasonal and nonseasonal depression: how do they differ?: Symptom profile, clinical and family history in a general population sample.
Nussbaumer-Streit, B. et al. (2018) : Implementing prevention of seasonal affective disorder from patients’ and physicians’ perspectives – a qualitative study
Praško, J. a kol. : 2008 Sezónni afektívní porucha a léčba jasným světlem.
Torres, F. (2020): Seasonal Affective Disorder (SAD).