Diagnóza tetanický syndróm sa často vyskytuje súčasne s panickou poruchou. Podľa výskumov sa vyskytuje panická porucha až u 88,2% pacientov s tetániou. Pri panickej poruche podobne ako pri tetanickom syndróme prevládajú pocity úzkosti, depresie a z tohto dôvodu môže panická porucha pripomínať tetanický syndróm a tetanický syndróm zasa pripomína panickú poruchu. Obe ochorenia síce majú príbuzné príznaky, ale príčiny ich vzniku sú odlišné. Práve preto by sme sa chceli v nasledujúcom článku zamerať na stručné objasnenie oboch diagnóz a ich porovnanie.
Tetanický syndróm
Najskôr sa pozrieme na to, čo je tetanický syndróm, nazývaný tiež tetánia. Toto ochorenie zahŕňa viacero príznakov zvýšenej dráždivosti nervového systému. Príčinou je zmena hladiny minerálov v krvi, najčastejšie nedostatok horčíka (magnézia) a vápnika (kalcia). V dôsledku zmien koncentrácie týchto minerálov vznikajú bolestivé a kŕčovité napätia svalov. Príčinou tetánie môžu byť taktiež iné ochorenia, napríklad ochorenie prištítnych teliesok, obličiek, poruchy centrálneho nervového systému, ale aj zápaly, úrazy ai.
Príznakmi tetánie trpí okolo 10% populácie, najčastejšie postihuje ženy a ľudí medzi 20. a 30. rokom života. Obvyklým spúšťačom ochorenia býva silná emócia, stres alebo dlhodobá záťaž.
Tetánia má dva klinické prejavy: jedným je akútny tetanický záchvat (manifestná forma) a druhým je nešpecifická forma, ktorá dlhodobo sprevádza chorého.
- Tetanický záchvat začína obvykle pocitom nevoľnosti a úzkosti. Je to stav, ktorý možno prirovnať k záchvatu paniky – strach, neistota, búšenie srdca, závrat, nevoľnosť s pocitom na odpadnutie. Následne sa objaví mravčenie na končatinách, ktoré je sprevádzané pocitmi tuhnutia a napínania svalov, môže sa rozvinúť až do pocitu obmedzenia pohybu a zníženej citlivosti. Vrcholom tetanického záchvatu sú kŕče na končatinách, taktiež býva prítomné sťahovanie svalov v hornej končatine. Vyskytujú sa tiež kŕče v lýtkach. Jedným z prejavov môže byť pocit sťaženého dýchania, ktorý akoby núti človeka „udýchať to“, teda dýchať zrýchlene a prehĺbene. Akútny tetanický záchvat nastupuje náhle a trvá niekoľko minút až hodiny. Väčšinou prebieha pri plnom vedomí, teda človek si plne uvedomuje seba a okolie.
- Nešpecifická forma dostala svoje označenie podľa prejavov, ktoré nie sú typické. Pri nešpecifickej tetánii zasahujú symptómy rôzne telové systémy, napríklad nervový (bolesti hlavy, závraty, citlivosť na hluk ai.), srdcový (bolesť na hrudníku, búšenie srdca, ai.) či tráviaci systém (bolesti až kŕče v oblasti žalúdka, sucho v ústach ai.). Vyskytovať sa tiež môžu psychické ťažkosti (úzkosť, podráždenosť, únava, poruchy spánku ai. ). U niektorých žien sa vyskytujú gynekologické ťažkosti (nepravidelnosť cyklu, bolestivá menštruácia ai).
Tetanický syndróm vzniká tiež pri hyperventilácii, čo je zrýchlené a prehĺbené dýchanie. Hyperventilácia zapríčiní, že sa v krvi znižuje hladina vápnika. To následne vyvoláva príznaky hyperventilačnej tetánie – tŕpnutie pier, tváre, končatín a hlavne končekov prstov. Hyperventilujúca osoba môže pociťovať aj úzkosť, bolesť na hrudi či strach o život.
Základom prvej pomoci je v tomto prípade zníženie dychovej frekvencie a úprava hĺbky dýchania. Často postačí, ak sa človek uloží do pohodlnej polohy, uvoľní končatiny a popri tom upokojí dýchanie.Vhodné je tiež počítanie doby nádychu a výdychu. Nádych by mal trvať približne 4 sekundy a výdych 8 sekúnd.
Pre diagnostiku tetánie je potrebné komplexné lekárske vyšetrenie, ktoré pozostáva z vyšetrenia funkcie svalov (EMG) a vyšetrenia krvi, a to hlavne stanovenia hladiny magnézia a iných iontov. Podľa príznakov sa vylučujú ostatné ochorenia. Na diagnostike spolupracuje praktický lekár, internista, kardiológ, neurológ, psychiater.
Prvou voľbou pri liečbe tetánie zapríčinenej nedostatkom magnézia je jeho doplnenie. Náhrada magnézia musí prebiehať dlhodobo, a to aj niekoľko mesiacov. Významnú úlohu zohráva aj úprava životosprávy – dostatok odpočinku, spánku a eliminovanie stresu, nakoľko je to možné.
Panická porucha
V tejto časti sa zameriame na druhé spomínané ochorenie – panickú poruchu. Ide o ochorenie, ktoré patrí medzi úzkostné poruchy a je charakterizované opakovaným výskytom panických záchvatov, teda ohraničených epizód intenzívneho strachu, ktoré sú sprevádzané výraznými telesnými aj psychickými príznakmi:
Telesné prejavy panického záchvatu: napätie vo svaloch, skrátené alebo zrýchlené dýchanie, bolesti chrbta, hlavy alebo svalov, tras, zvýšená únava, závraty, potenie, búšenie srdca, rýchlytep srdca, tlak na hrudi a v rukách, mravčenie v prstoch alebo na ústach, nepríjemné pocity ažkŕče v oblasti brucha, pocity na zvracanie alebo nutkanie na stolicu.
Psychické prejavy panického záchvatu: pocit ohrozenia, napätia a strach z toho, že daný človek trpínejakým závažným ochorením (infarkt, prípadne až pocit, že zomiera).
Panické záchvaty sú typické svojou nečakanosťou a kratším trvaním (minúty, výnimočne hodiny). Práve pre prítomnosť intenzívnych telesných príznakov ľudia v začiatkoch ochorenia často vyhľadávajú predovšetkým neurológov a internistov. Väčšinou už po prvom panickom záchvate sa rozvinie silný strach z ďalšieho záchvatu, tzv. anticipačná úzkosť. Tá je sama o sebe zdrojom ďalšej psychickej záťaže, ktorá človeka vyčerpáva, a tým sa zvyšuje pravdepodobnosť ďalšieho panického záchvatu.
Ojedinelý panický záchvat zažije približne 22% ľudí, celoživotne sa toto ochorenie vyskytuje takmer u 4% ľudí. Najčastejšie sa prejavuje v 3.a 5. dekáde života. Približne dvakrát častejšie sa vyskytuje u žien.
Na „panickú reakciu“ však nemožno nazerať len ako na patologický stav. Jej súčasťou sú život zachraňujúce mechanizmy, ktoré sa aktivujú v prípade zásadného ohrozenia. Má to korene už v dávnej minulosti, kedy sa pri strete s predátorom týmto spôsobom mobilizovali zdroje na útok alebo útek. Patologickou sa táto reakcia stáva, ak dochádza k jej spusteniu aj za neohrozujúcich podmienok.
Názory na príčiny vzniku tohto ochorenia stále nie sú jednoznačné. Výskumy sa sústreďujú najmä do oblasti neurobiologických a psychologických príčin. Zástanci neurobiologických príčin napríklad veria, že dôležitú úlohu zohráva hladina serotonínu, prípadne ďalších neurotransmiterov (najmä noradrenalínu), ktorých nerovnováha môže byť príčinou úzkostných porúch. Psychologických hypotéz je viacero.
Podmienkou správneho stanovenia diagnózy panickej poruchy je vylúčenie iných ochorení s podobnýmí príznakmi, napríklad diagnózu tetánie. Táto popisuje iba časť ťažkostí spojených s panickou poruchou, a liečba by tak nemusela byť adekvátna.
V krátkodobej liečbe panickej poruchy sa využívajú anxiolytiká (na zmiernenie prejavov úzkosti), pri dlhodobej liečbe sú podávané antidepresíva. Popri medikamentóznej liečbe, ktorá pomáha so zmiernením prejavov ochorenia, je veľmi prínosná aj psychoterapia, ktorá sa zameriava aj na príčinu vzniku panickej poruchy.
Tetánia a panická porucha – podobnosti a odlišnosti
Obe diagnózy majú spoločné to, že stres a psychická záťaž zhoršujú priebeh ochorenia. Rovnako aj veľká časť telesných a psychických príznakov sa prekrýva pri oboch ochoreniach. V oboch prípadoch dochádza tiež k zhoršeniu kvality života a spoločenského fungovania.
Na druhej strane, existujú medzi nimi viaceré odlišnosti. Kým pri tetánii je častou príčinou nedostatok horčíka a vápnika, pri panickej poruche to môže byť nerovnováha hladiny serotonínu a noradrenalínu, ako aj množstvo psychologických aspektov. Taktiež, kým pri tetanickom záchvate sú kŕče pomerne výrazným prejavom a sústreďujú sa najmä do oblasti končatín, pri panickom ataku, ak sú prítomné kŕče, vyskytujú sa skôr v brušnej oblasti. Tetániu diagnostikuje predovšetkým neurológ a prvotnou liečbou býva najčastejšie doplnenie horčíka. Panickú poruchu zasa diagnostikuje psychiater a lieči sa anxiolytikami, antidepresívami, psychoterapiou.
Ako môže pomôcť psychológ
Pri oboch diagnózach môže byť psychoterapia veľmi prínosná. Psychológ môže pomôcť porozumieť ochoreniu, jeho príčinám a miestu v živote človeka, ako aj tomu, prečo sa toto ochorenie prejavilo práve teraz. Môže tiež pomôcť formou nácviku správneho dýchania a relaxačných cvičení, ako aj s celkovým nácvikom zvládania zvýšenej psychickej záťaže. Môže byť tiež prínosný v tom, ako pracovať s myšlienkami, emóciami a telesnými pocitmi spojenými s anticipačným strachom. V neposlednom rade pomôže zlepšiť kvalitu života a zmierniť sociálnu izoláciu, ku ktorej tieto ochorenia často smerujú.
Zdroje:
MUDr. Petr Šilhán a kol: Panická porucha (Medicina pro praxi). 2012.
Mgr. Marta Vavrová, PhD., Bc. Petra Belaňová: Súvislosť medzi tetanickým syndrómom a copingovými stratégiami. 2020.
Mgr. Ľuboš Chvála, Phd.: Panická porucha. 2023.
Bc. Lukáš Tóth, MuDr. Andrea Bullová: Čo je to tetánia, tetanický syndróm, aké má príznaky a ako sa lieči? 2023.
Gianni Francesetti et al.: Panic disorder: attack of fear or acute attack of solitude? Convergences between affective neuroscience and phenomenological- Gestalt perspective. 2020.