Kedysi sa na bábätká nazeralo ako na pasívne bytosti, prípadne miniatúrne verzie dospelých. Moderné výskumy však ukazujú, že bábätká sa neustále učia a preskúmavajú svet okolo seba. Napríklad, už novorodenci dokážu rozlišovať hlas svojej matky od iných hlasov.
Kognitívny vývin zahŕňa to, ako deti myslia, objavujú či riešia problémy. Je to proces, počas ktorého deti získavajú a organizujú vedomosti a učia sa ich používať. Umožňuje im to tiež byť aktívnymi účastníkmi vo svete okolo nich. Tieto schopnosti sa vyvíjajú a menia v priebehu života dieťaťa, ako aj v neskoršom veku.
K dôležitým kognitívnym zručnostiam patrí pozornosť, pamäť, myslenie, spracovávanie informácií, riešenie problémov, učenie jazyka, porozumenie príčine a následku a rozpoznávanie podobných vzorcov.
Míľniky kognitívneho vývinu
Na monitorovanie kognitívneho vývinu dieťaťa sa používajú kognitívne míľniky. Tieto poskytujú rodičom a odborníkom orientačné informácie, či sa dieťa vyvíja podobne ako jeho vrstovníci. Je však dôležité mať na pamäti, že každé dieťa sa vyvíja svojím tempom, to znamená, že niektoré kognitívne míľniky sa môžu objaviť skôr, iné neskôr.
| Vek | Míľnik |
| 0-3 mesiace | Prvé tri mesiace dieťaťa sú zamerané na objavovanie základných zmyslov a spoznávanie svojho tela a prostredia. V tomto období väčšina detí: – Demonštruje predvídavé správanie, napríklad otváranie úst pri stimulácii na líci, alebo sací reflex. – Vníma zvuky a ich odlišnosti vo výške a hlasnosti. – Rozoznáva objekty vo vzdialenosti asi 30 cm. – Zameriava sa na pohybujúce sa predmety, vrátane tváre opatrujúcej osoby. – Rozoznáva chute (sladkú, slanú, horkú a kyslú). – Výrazom tváre reaguje na svoje prostrediePozerá smerom k prichádzajúcemu zvuku. – Rozoznáva čierno-biely kontrast a tváre. |
| 3-6 mesiacov | V tomto období sa zmysly stále vyvíjajú a zdokonaľujú. Väčšina detí v tomto období: – Napodobňuje výrazy tváre. – Reaguje na známe zvuky. – Spoznáva známe tváre, na neznáme tváre reaguje upreným pohľadom, alebo plačom. – Odpovedá na výrazy tváre iných ľudí. |
| 6-9 mesiacov | V tomto veku väčšina detí: – Pozerá dlhšie na „ne-možné“ veci, napríklad predmet vznášajúci sa vo vzduchu. – Rozlišuje medzi obrázkami znázorňujúcimi odlišný počet predmetov. – Rozlišuje medzi živými a neživými objektami. – Využíva relatívnu veľkosť objektu pre posúsenie, ako ďaleko sa objekt nachádza. |
| 9-12 mesiacov | Čím viac sa deti zdokonaľujú po fyzickej stránke (sedenie, lozenie, chodenie), tým viac dokážu preskúmavať svet okolo nich. Väčšina detí v tomto období: – Má radosť z pozerania si obrázkových knižiek. – Imituje gestá a niektoré jednoduché úkony. – Manipuluje s predmetmi, otáča ich, snaží sa vložiť jeden predmeť do druhého a pod. – Odpovedá gestami a zvukmi. – Rozumie konceptu stálosti objektu (predmet existuje stále, aj keď ho práve nevidíme). |
| 1-2 roky | V tomto období fyzický, sociálny a kognitívny vývin dieťaťa napreduje rýchlo. Deti v tomto období trávia množstvo času pozorovaním aktivít dospelých a iných detí. V tomto veku tiež: – Identifikuje podobné objekty. – Napodobňuje aktivity a jazyk dospelých. – Učí sa prostredníctvom objavovania. – Ukazuje známe objekty a ľudí v knižkách. – Rozlišuje medzi „Ja“ a „Ty“. – Rozumie slovám a odpovedá na ne. – Rozumie jednoduchým inštrukciám a reaguje na ne zodpovedajúcim úkonom. – Zameranie pozornosti je veľmi krátke, ľahko sa nechá vyrušiť. |
| 2-3 roky | V tomto veku sa deti stávajú samostatnejšími. Keďže už sú schopné lepšie preskúmavať svet, veľká časť učenia je výsledkom ich vlastnej skúsenosti. Väčšina detí v tomto veku: – Identifikuje vlastným menom odraz v zrkadle. – Napodobňuje komplexnejšie aktivity dospelých (napr. predstiera, že vešia bielizeň, šoféruje). – Pozná predmety a ich použitie. – Spoznáva a identifikuje známe objekty a obrázky ukazovaním. – Identifikuje a pomenúva objekty v obrázkovej knihe. – Reaguje na jednoduché inštrukcie. – Triedi objekty podľa kategórie (zvieratá, kvety a pod.)Nastokáva kruhy na stohovaciu vežu podľa veľkosti (od najväčšej po najmenšiu). – Používa logické zdôvodňovanie na vysvetlenie udalostí. – Vie, ako používať známe predmety v nových situáciách. – Používa pozorovanie a napodobňovanie na upevnenie nových skúseností a poznatkov. – Vie si spustiť mechanické hračky. – Trávi čas predstieranou hrou (s bábikami, zvieratkami, figúrkami ľudí)Dokáže stručne povedať, čo práve robí. – Zameranie pozornosti je krátke. |
Oneskorenie kognitívneho vývinu
Oneskorenie v kognitívnom vývine môže ovplyvniť rozumové schopnosti dieťaťa a spôsobiť ťažkosti v učení, ktoré sa zreteľnejšie prejavia až v školskom veku. Môže sa to tiež prejaviť ťažkosťami v komunikácii, alebo pri hre s inými.
Ak sa zdá, že dieťa sa oneskoruje v kognitívnom vývine, je dôležité vyhľadať odbornú pomoc. Nie všetky deti sa rodia s rovnakými kognitívnymi schopnosťami, avšak všetky deti majú potenciál vyvíjať sa a zdokonaľovať. S pomocou rodičov a odborníkov, môžu využiť tento potenciál naplno a dozrievať v samostatné bytosti.
Znaky oneskorenia kognitívneho vývinu
Náznaky oneskorovania v kognitívnom vývine je možné pozorovať už počas prvých 2 rokov života dieťaťa. Pediatra, resp. iného odborníka by sme mali konktaktovať, ak pri porovnaní s míľnikovou tabuľkou pozorujeme:
- Sedenie, štvornožkovanie či chôdza nastáva neskôr než u väčšiny detí.
- Ťažkosti s napodobňovaním činnosti alebo reči a ťažkosti s osvojovaním si jazyka.
- Neschopnosť zapamätať si veci.
- Chýbanie zvedavosti.
- Ťažkosti s porozumením sociálnym pravidlám a dôsledkom správania.
- Ťažkosti s logickým myslením a riešením jednoduchých úloh, napr. stavanie veže.
- Nepoužívanie gest, mávania.
- Neschonosť rozlíšiť funkcie bežných predmetov, napr. zubná kefka a lyžica.
- Infantilné správanie, ktoré pretrváva aj v predškolskom, prípadne školskom veku.
- Nedostatok osvojených veku-primeraných samoobslužných činností.
Príčiny oneskorenia kognitívneho vývinu
Oneskorenie s kognitívnom vývine môže mať rôzne príčiny. Medzi tie najčastejšie patria:
- Genetické faktory – ide o vrodené chromozomálne odchálky, napr. Downov syndróm.
- Faktory v tehotenstve – napr. v dôsledku zranenia, infekcií, prítomnosti toxických látok.
- Okolnosti pôrodu – napr. nedostatok kyslíka, predčasný pôrod a pod.
- Faktory prostredia – vystavenie jedom (napr. meď alebo ortuť), nedostatočná výživa, neliečené ochorenia (napr. meningitída) a pod.
Ako pomôcť rozvíjať kognitívny vývin
V domácom prostredí je množstvo príležitostí, akými môžeme ako rodičia podporiť kognitívny vývin dieťaťa.
- Rozprávajte sa s dieťaťom – výskumy ukazujú, že komunikácia s dieťaťom už počas tehotenstva má značný význam pre vývin dieťaťa. Už po narodení dieťa rozlišuje hlas matky od iných a dokáže rozlíšiť medzi materinským a cudzím jazykom. Môžeme si len predstaviť, aký obrovský význam má ďalšia komunikácia rodiča s bábätkom, dojčaťom či batoľaťom pre jeho ďalší kognitívny vývin.
- Pomenúvajte ľudí, objekty a komentujte aktivity – hovorte a opakujte dieťaťu názvy bežných objektov a aktivít, ktoré spolu robíte (kŕmenie, prebaľovanie, kúpanie, obliekanie a pod.). To pomáha dieťaťu osvojovať si jazyk rýchlejšie a prehĺbiť porozumenie okolitého sveta.
- Znázorňujte informácie a podporujte záujem dieťaťa o okolitý svet – Podporiť kognitívne schopnosti dieťaťa môžeme tým, že pomôžeme deťom, aby ich prostredie okolo bolo zrozumiteľné. Ak dieťa prejaví záujem o nejaký objekt, pomôžte dieťaťu dotknúť sa ho, preskúmať tento objekt a ukázať mu, ako sa používa. Napríklad, ak sa dieťa pozerá so záujmom na hrkálku, môžeme mu ju podať do ruky a povedať: „Chceš si pozrieť hrkálku?“ a môžeme ňou potriasť, aby sme mu predviedli, čo hračka robí.
- Spievajte dieťatu – hudba pomáha deťom upokojiť sa a vytvára príjemné prostredie.
- Čítajte si spolu a riešte veku primerané skladačky a puzzle – rozvíjate tým pozornosť, pamäť, slovnú zásobu, logické myslenie.
- Podporujte objavovanie a pýtajte sa otázky – snažte sa trpezlivo odpovedať na otázky dieťaťa. Môžete sa tiež vy sami pýtať dieťaťa otázky o tom, ako si myslí, že niečo funguje, prečo existuje nejaký jav, čo si myslí, že by sa stalo ak… a pod. Podporujeme tým zvedavosť dieťaťa, jeho kreativitu pri riešení problémov, ako aj sebavedomie.
- Nasledujte záujmy dieťaťa – ak ho napríklad zaujímajú dinosaury, pozrite si spolu s ním o nich knižku, alebo môžete ísť spolu do prírodovedného historického múzea a pod.
- Dovoľte deťom robiť malé rozhodnutia – pri malých deťoch vždy ponúknite najviac dve možnosti (napr. vybrať si ktorý svetrík si oblečie a pod).
- Nechajte dieťa preskúmať rôzne možnosti riešenia problémov – aj keď mu chceme s dobrým úmyslom pomôcť, buďme trpezliví a nechajme dieťaťu chvíľu na to, aby danú úlohu vyriešilo samo (napr. ako funguje nová hračka, skladačka a pod).
Použité zdroje:
Carroll Community College: Early Childhood Education Research Guide – Developmental Milestones. 2023.
Holly Jade: Cognitive Development in Childhood: Milestones and Stages. 2023.
Upskillist: What Is Cognitive Development in Early Childhood. 2023.
Kendra Cherry, MSEd: Cognitive Developmental Milestones. 2022.
The Warren Center: What Are Cognitive Developmental Delays? 2024.
Brightwheel: Developmental Delays in Children: Resources for Childcare Providers. 2023.
Hassenfeld Children´s Hospital at NYU Langone: Types of Developmental Delays in Children. 2024.