Možno ste už počuli o pojmoch depersonalizácia a derealizácia alebo s nimi máte nejakú skúsenosť – či už osobnú, alebo z počutia od niekoho známeho. Hoci tieto pojmy znejú podobne, označujú odlišné stavy. V tomto článku sa zameriame na to, čo tieto pojmy znamenajú, prečo tieto stavy vznikajú, ako ich rozpoznáme, a kedy je potrebné vyhľadať odbornú pomoc.
Depersonalizácia označuje stav, kedy má človek pocit, akoby bol mimo svojho tela, pozoruje svoje konanie, emócie či myšlienky z diaľky. Zdá sa mu, že je odpojený od svojho tela, má pocit, že jeho vlastné telo je akoby cudzie, neskutočné. Môže sa tiež javiť, akoby daná osoba pozerala na seba v divadle či filme. Prípadne nespoznáva v zrkadle svoj odraz.
Derealizácia predstavuje pocit odpojenia sa od okolitého sveta. Ľudia a objekty sa zdajú nereálne, akoby bez života, zahmlené. Môže byť prítomný pocit, že sa človek na svet pozerá cez zahmlené sklo, alebo ho vidí iba stlmenými farbami. Predmety sa javia, že majú zrazu zvláštne tvary či veľkosti.
Depersonalizácia aj derealizácia sa môžu vyskytovať každá samostatne, ale aj spolu. Niektorí odborníci ich považujú za obranné mechanizmy, ktoré naša myseľ môže použiť, aby sa dokázala vysporiadať s príliš stresujúcou situáciou.
Dočasné zážitky depersonalizácie a derealizácie (trvajúce niekoľko minút až hodín) sú v bežnej populácii pomerne časté, odhaduje sa, že ich zažilo 26-74% ľudí (Hunter et al., 2004). Vo všeobecnosti viac než polovica dospelých zažila pocity depersonalizácie alebo derealizácie aspoň raz v živote. V týchto prípadoch býva spúšťačom napríklad život -ohrozujúca skúsenosť, užívanie niektorých drog (marihuana, halucinogény, ketamín, extáza), vyčerpanosť, nedostatok spánku, prítomnosť inej psychickej poruchy.
Pri syndróme depersonalizáciie a derealizácie tieto zážitky trvajú oveľa dlhšie(dni až mesiace) a vyskytujú sa opakovane. Zároveň nie je prítomný žiaden vyššie uvedený spúšťač týchto stavov. V tomto prípade však už ide o poruchu. Aj v tomto prípade si však človek stále uvedomuje realitu a vie, že jeho zážitky sú zvláštne a nereálne. Napriek tomu ho to však obťažuje, stresuje a vníma negatívny dopad na bežné fungovanie človeka v škole či práci. Táto porucha sa celosvetovo vyskytuje u cca 2% ľudí (medzi 0,8 a 2,8%). Rovnako často sa vyskytuje u mužov aj u žien (APA, 2013).
Kedy a ako sa depersonalizácia a derealizácia prejavujú?
Najčastejšie sa prejavy (symptómy) depersonalizácie a derealizácie objavujú prvýkrát vo veku približne 16 rokov, ale porucha samôže rozvinúť aj v detskom veku. Menej než 20% postihnutých zažíva rozvoj choroby po 20. roku a len 5% po 25. roku. Počiatok syndrómu depersonalizácie a derealizácie po 40-tke a neskôr je veľmi neobvyklý (APA, 2013).
Príznaky depersonalizácie:
- Pocit emocionálnej a fyzickej necitlivosti, otupenosti zmyslov.
- Pocit, akoby sme neboli skutoční.
- Pocit, akoby nás riadil autopilot, prípadne sa cítime ako robot a nedokážeme kontrolovať, čo hovoríme alebo ako sa pohybujeme.
- Pocit, akoby sme boli mimo svojho tela a mysle, vznášali sa sami nad sebou vo vzduchu, teda akoby sme pozorovali svoje myšlienky, pocity alebo časti tela zvonku.
- Pocit „mozgového zahmlenia“ – akoby sme nedokázali normálne myslieť.
- Nedôvera vo vlastné spomienky, nie sme si istí, či sú skutočne naše.
- Obsedantné (nutkavé) správanie – napríklad opakovane kontrolujeme svoj odraz v zrkadle, aby sme skontrolovali, či sme skutoční.
- Pocit, že naše telo, nohy alebo ruky sú pokrútené, alebo majú zvláštny tvar či veľkosť.
- Pocit odpojenia sa od svojich zmyslov a potrieb, napr. dotyku, smädu, hladu, libida.
Príznaky derealizácie:
- Pocit, že sme v sne, vo filme, v bubline alebo za sklom.
- Pocit odpojenosti od vlastného života, svet sa zdá byť bez života, umelý.
- Pocit, že všetko naokolo (ľudia, predmety, prostredie) je neskutočné, nepravé.
- Pocit emočnej odpojenosti od blízkych ľudí, akoby sme boli oddelení sklom.
- Skreslenie vo vnímaní vzdialenosti, tvaru a veľkosti objektov. Prostredie sa javí zvláštne, môže sa javiť ako dvojrozmerné (ploché). Môže byť zahmlené alebo bez farby, alebo naopak, zdá sa byť jasnejšie než kedykoľvek predtým.
- Skreslenie vo vnímaní času – nedávne udalosti sa zdajú byť v dávnej minulosti a naopak.
Depersonalizáciu aj derealizáciu často sprevádza veľký strach, že sa s nami niečo veľmi vážne deje, prípadne, že náš mozog je nezvratne poškodený. Osoba prežívajúca tento stav má vtedy tendenciu nadmerne sa zameriavať na príznaky a snažiť sa ich kontrolovať. To zvyšuje úzkosť a obavy, čo spätne zhoršuje príznaky.
Stavy depersonalizácie a derealizácie môžu trvať hodiny, dni až mesiace. Ľudia môžu pociťovať príznaky celý čas, alebo symptómy opakovane prichádzajú a odznievajú.
Príčiny vzniku depersonalizácie a derealizácie
Vznik depersonalizácie a derealizácie môže byť v dôsledku viacerých faktorov či spúšťačov.
V prípade krátkej epizódy depersonalizácie a derealizácie (do niekoľkých hodín) môže byť príčinou stres, úzkosť, veľký posun času (jet leg), vyčerpanosť, výrazné zmeny v spánkovom režime, užívanie návykových látok (alkohol, marihuana).
Pri dlho-trvajúcich stavoch depersonalizácie a derealizácie (dni až mesiace) bývajú príčiny:
- Trauma (fyzické, emocionálne alebo sexuálne zneužívanie, domáce násilie, nehody, prírodné katastrofy, život-ohrozujúce situácie, náhla smrť blízkeho človeka, rodič so závažnou psychickou poruchou, vojna, únos, invazívna medicínska procedúra ai.). V týchto prípadoch je „vypnutie sa“ z reality častým obranným mechanizmom, ktorý danému človeku pomáha vysporiadať sa s traumatizujúcou situáciou. Je to akoby forma vyjadrenia: „mne sa to nedeje“. Komplikácia nastáva, ak už prostredie nie je traumatizujúce, ale osoba sa správa, akoby takým stále bolo.
- Psychické ochorenie – napr. syndróm depersonalizácie a derealizácie, depresívne stavy, panické záchvaty a iné úzkostné poruchy, obsedantno-kompulzívna porucha, poruchy osobnosti a schizofrénia (Hunter et al., 2004; Simeon et al., 2003).
- Neurologické ochorenie – epilepsia, migréna, úrazy mozgu ai.
K rizikovým faktorom vzniku stavov depersonalizácie a derealizácie môžu patriť aj určité osobnostné črty, napríklad tendencia vyhýbať sa akýmkoľvek stresujúcim situáciam a tendencia k znecitlivovaniu svojich emócií a minimalizovaniu emočných reakcií. Títo ľudia mávajú tiež veľké ťažkosti rozpoznať a opísať vlastné emócie.
Kedy vyhľadať odbornú pomoc a ako prebieha vyšetrenie?
Krátko-trvajúce stavy depersonalizácie a derealizácie sú pomerne bežné a nemusia byť zdrojom vážnych obáv. Vyhľadať odbornú pomoc sa však odporúča vtedy, ak stavy depersonalizácie a derealizácie pretrvávajú, vracajú sa, sú výrazne rušivé a negatívne ovplyvňujú pracovné či školské povinnosti, vzťahy a dennodenné aktivity.
Pre posúdenie prítomnosti a závažnosti týchto stavov lekár vykoná bežné vyšetrenie, aby vylúčil iné ochorenia. Dotatočné vyšetrenia môžu zahŕňať magnetickú rezonanciu (MR), počítačovú tomografiu (CT), elektroencefalografiu (EEG), ale aj vyšetrenie krvi a moču. Neoddeliteľnou súčasťou vyšetrenia sú psychologické testy, dotazníky a dôkladný rozhovor.
Liečba syndrómu depersonalizácie a derealizácie
Neliečený syndróm depersonalizácie a derealizácie môže pretrvávať roky. Pri včasnej liečbe však možno pozorovať zlepšenie až úplné vyliečenie už po pár mesiacoch.
Liečba tejto poruchy zahŕňa:
Psychoterapiu – je hlavným spôsobom liečby syndrómu depersonalizácie a derealizácie. Prostredníctvom psychoterapie je možné porozumieť, prečo sa stavy depersonalizácie a derealizácie vyskytujú a rozpoznať ich spúšťače, naučiť sa techniky, vďaka ktorým je možné tieto stavy ľahšie zvládnuť, naučiť sa stratégie, ako sa lepšie vysporiadať so stresujúcimi situáciami, rozprávať o emóciách, ktoré sa týkajú prípadnej minulej traumatizujúcej situácie. Psychoterapeut tiež pomôže porozumieť prípadným iným psychickým poruchám, ktoré môžu súvisieť s týmito stavmi. Niektorí psychoterapeuti tiež využívajú metódu EMDR (eye movement desensitisation and reprocessing), ktorá býva veľmi užitočná pri spracovaní traumatizujúcich spomienok.
Medikáciu – hoci neexistuje medikácia priamo na liečbu syndrómu depersonalizácie a derealizácie, zvyknú sa využívať antidepresíva a stabilizátory nálady, ktoré pomáhajú zmierniť pridružené stavy depresie a úzkosti.
Čo pomáha zvládnuť stavy depersonalizácie a derealizácie?
Existujú viaceré spôsoby, ktoré môžu pomôcť zvládnuť stavy depersonalizácie a derealizácie. U každého človeka môže fungovať niečo iné, je preto dôležité nájsť to, čo pomáha vám.
Keď sa objavia stavy depersonalizácie a derealizácie, obzvlášť po prvý krát, môže vás to veľmi vyľakať, čo daný stav len zhoršuje. V tejto časti ponúkame niekoľko tipov, ako zvládnuť práve prebiehajúci stav depersonalizácie a derealizácie:
- Pripomínajte si, že ste v poriadku a v bezpečí – usilujte sa zostať v rámci možností pokojní. Vo väčšine prípadov tieto stavy sami od seba odznejú. Hoci sú zážitky depersonalizácie a derealizácie nepríjemné, fyzicky nie sú nebezpečné, ani škodlivé.
- Prepojte sa so svojim telom – užitočné sú tzv. uzemňujúce techniky, ktoré využívajú naše zmysly (sluch, zrak, čuch, chuť a hmat). Stimuláciou týchto zmyslov sa dostávame do prítomného okamihu. Vyskúšať môžete napr. pustiť si nahlas hudbu, držať v ruke kocku ľadu, prejsť sa naboso po tráve alebo iných povrchoch, skákať na mieste, preskúmať, čo v danom momente vidíte, počujete, cítite. Môžete tiež ovoňať niečo príjemné, dotknúť sa niečoho jemného (napr. zabaliť sa do mäkkej deky), držať nejaký predmet, s ktorým môžete narábať (napr. otváranie a zatváranie fľašky alebo pera, stláčanie plastelíny a pod.). Pomôcť môže tiež spievať alebo hmmkať si, tlieskať, alebo zatnúť päste. Upokojujúco pôsobí tiež príroda. Ak nemáte možnosť vyjsť do prírody, (počúvať jej zvuky, cítiť jej vône a dotýkať sa trávy, stromov či kameňov), pomôže tiež to, ak si napr. na telefóne pustíte nejakú prírodnú scenériu a predstavíte si, že sa tam nachádzate a vnímate to všetkými zmyslami.
- Zhlboka dýchajte – na zmiernenie pocitu stresu pri stavoch depersonalizácie a derealizácie sú užitočné dychové cvičenia, napríklad hlboké nádychy do brucha.
- Vytvorte si krabičku s predmetmi, ktoré vás upokojujú – môžu tam byť fotky, ktoré vás potešia, predmety, ktoré pre vás veľa znamenajú, alebo myšlienky napísané na papieri, ktoré vás upokoja. Pozrite si túto krabičku kedykoľvek budete potrebovať, napríklad aj práce počas prebiehajúceho stavu depersonalizácie alebo derealizácie.
Dôležité je však nezabúdať na prevenciu opakovaného výskytu stavov depersonalizácie a derealizácie. Vyskúšať môžete nasledovné tipy a stratégie:
- Pripustite si svoje pocity – depersonalizácia a derealizácia sú mechanizmy, ktoré slúžia na vysporiadanie sa s veľkým stresom. Pomáha, ak sa v danej chvíli pokúsite rozpoznať a pomenovať svoje pocity a prijať skutočnosť, že daná situácia sa naozaj deje. To vedie k zmierneniu príznakov. Pomáha tiež, ak so sebasúcitom prijmite akýkoľvek pocit, ktorý identifikujete.
- Usilujte sa argumentovať vtieravým myšlienkam – môžete sa spýtať sami seba: „Aký mám dôkaz, že sú moje obavy skutočné (napr. že som sa z ničoho nič ocitol vo filme)?“ Ak sa sústredíme na niečo iné (hľadanie argumentov), vtieravé myšlienky často odznejú.
- Zostaňte v kontakte s inými – hoci počas týchto stavov môžete mať túžbu izolovať sa, je vhodné, ak zostanete v kontakte s blízkymi ľuďmi, ktorí vás podporia.
- Dodržiavajte spánkovú hygienu – odporúča sa vstávať a ukladať sa na spánok približne v rovnakom čase každý deň, obmedziť čas na obrazovke a mobile pred spaním a udržiavať miestnosť na nočný spánok zatemnenú.
- Zacvičte si – akékoľvek cvičenie, alebo aj chôdza pomáhajú telu znížiť hladinu stresu.
- Prečítajte si knihu – môže to byť akákoľvek obľúbená kniha, ktorá vám prináša pokoj.
- Robte veci, ktoré máte radi – venujte sa záľubám a čomukoľvek, čo vám prináša radosť.
- Vzdelávajte sa – zmierneniu stavov depersonalizáce a derealizácie napomáha tiež poznanie príznakov, príčin a techník zvládania.
- Usilujte sa pokračovať vo svojom bežnom živote – najlepším spôsobom, ako sa opäť dostať do svojho bežného fungovania, je robiť bežné veci. Odpočiňte si, ale pokračujte vo svojom dennodennom živote a aktivitách (škola, práca, sociálne aktivity).
- Vyhľadajte odbornú pomoc – návšteva psychológa / psychoterapeuta / psychiatra pomôže rýchlejšie vyriešiť ťažkosti spojené so stavmi depersonalizácie a derealizácie.
- Dodržiavajte plán liečby – či už je to predpísaná medikácia, alebo precvičovanie techník, ktoré majú pomôcť zmierniť stavy depersonalizácie a derealizácie.
Zdroje:
Young Minds: Tips For Coping With Depersonalization And Derealization. 2024.
NHS: Dissociative Disorders. 2023.
Mayo Clinic: Depersonalization-Derealization Disorder: Symptoms and Causes. 2024.
Mayo Clinic: Depersonalization-Derealization Disorder: Diagnosis and Treatment. 2024.
Cleveland Clinic: Depersonalization-Derealization Disorder. 2023.
Child Line: Depersonalization and Derealization. 2024.
MSD Manual: Depersonalization-Derealization Disorder. 2023.
Columbia University Irving Medical Center: Depersonalization – Everything You Need To Know. 2023.
Psychology Today: Depersonalization-Derealization Disorder. 2019.
Health Line: How To Overcome Depersonalization, A Common Anxiety Symptom. 2023.
Medical News Today: What Are Dissociation and Depersonalization? 2024.
PsychCentral: 10 Ways To Relieve Depersonalization. 2021.
Health: What Is Derealization? 2023.
Sabína Orlovská: Prežívanie zmyslu života u osôb so symptómami depersonalizácie a derealizácie. 2014.